fonetika

PPTX 20 sahifa 81,4 KB Bepul yuklash

Sahifa ko'rinishi (5 sahifa)

Pastga aylantiring 👇
1 / 20
foneticheskie i orfoepicheskie normi russkogo yazika. leksicheskoe bogatstvo russkogo yazika (mnogoznachnie slova, pryamoe i perenosnoe znachenie slov, arxaizmi, neologizmi, zaimstvovannie slova, sinonimi, antonimi, omonimi, frazeologizmi.) foneticheskie i orfoepicheskie normi russkogo yazika. leksicheskoe bogatstvo russkogo yazika (mnogoznachnie slova, pryamoe i perenosnoe znachenie slov, arxaizmi, neologizmi, zaimstvovannie slova, sinonimi, antonimi, omonimi, frazeologizmi.) russkiy yazik chto takoe fonetika? fonetika- razdel yazikoznaniya, kotoriy izuchaet zvukovuyu storonu yazika, t.e. sposobi obrazovaniya i izmeneniya zvukov v rechi, a takje ix akusticheskie svoystva. zvuk kak edinitsa yazika. zvuk-eto minimalnaya nechlenimaya edinitsa rechi, kotoraya yavlyaetsya rezultatom artikulyatsionnoy deyatelnosti cheloveka. fonetika — razdel nauki o yazike, v kotorom izuchayutsya zvuki rechi, udarenie, slog. chelovek mojet izdavat neskolko sot razlichnix zvukov. no v svoey rechi (pri pomoshi kotoroy lyudi obshayutsya mejdu soboy) on ispolzuet nemnogim bolee pyatidesyati zvukov. v pismennoy je rechi russkogo yazika dlya oboznacheniya (zapisi) etix zvukov imeetsya vsego 31 bukva i 2 znaka. neobxodimo razgranichivat zvuki i …
2 / 20
a, o, u, e, i, i, e, yo, yu ya. poslednie chetire bukvi nazivayutsya sostavnimi glasnimi, tak kak oboznachayut odnovremenno dva zvuka: e-ye, yo-yo, yu-yu, ya-ya. soglasnimi nazivayutsya zvuki, kotorie obrazuyutsya pri uchastii golosa i shuma ili tolko odnim shumom. vozdux, vixodyashiy iz legkix, vstrechaet razlichnie prepyatstviya v polosti rta. soglasnix vsego 20. po uchastiyu golosa v ix obrazovanii oni delyatsya na zvonkie i gluxie. v russkom yazike 10 zvonkix" soglasnix i 10 gluxix. zvonkie — b, v, g, d, j, z, r, l, n, m gluxie — p, f, k, t, sh, s, x, ts, ch, sh chto takoe slog? slogom nazivaetsya chast slova, kotoraya proiznositsya odnim tolchkom vidixaemogo vozduxa iz legkix i v kotoroy est tolko odna glasnaya bukva, naprimer:go-lo-va, kray-niy, mo-ya, go-rod-skoy, go-rod-ska-ya. v slove mojet bit odin slog ili neskolko. v kajdom sloge vsegda tolko odna glasnaya, soglasnix je mojet ne bit sovsem (mo-ya — vtoroy …
3 / 20
metel pur­ga mete­li­tsa vyu­ga buran antonimi— eto slo­va odnoy i toy je chasti rechi s pro­ti­vo­po­loj­nim lek­si­che­skim zna­che­ni­em. antonimi, v otli­chie ot sino­ni­mov, ime­yut prya­mo pro­ti­vo­po­loj­noe lek­si­che­skoe zna­che­nie: umniy — glu­piy; den — noch; radush­no — nepri­yaz­nen­no. vos­xod — zakat; dob­ro — zlo; utro — vecher; mir — voy­na; ogon — voda; omonimi— eto slo­va, odi­na­ko­vie po napi­sa­nii ili pro­iz­no­she­niyu, no raz­lich­nie po zna­che­niyu (drob— shari­ki dlya strel­bi,drob— chis­lo).v lek­si­ke rus­sko­go yazi­ka raz­li­cha­yut pol­nie i nepol­nie omo­ni­mi. polnimi omo­ni­ma­mi yavlya­yut­sya slo­va odnoy chasti rechi, sov­pa­da­yu­shie v napi­sa­nii i zvu­cha­nii, no ime­yu­shie raz­noe lek­si­che­skoe zna­che­nie.primeri omonimov naryad (ode­ya­nie) — naryad sol­dat zamok (ot dverya) – zamok (mesto jitelstva) gra­fik (plan rabo­ti) — gra­fik (xudoj­nik); chto takoe frazeologizmi? frazeologizmi – eto svyazannie, ustoychivie sochetaniya dvux i bolee slov, ravnie po znacheniyu . v lek­si­ke russko­go yazi­ka sushe­stvu­yut ne tol­ko otdel­nie slo­va, obo­zna­cha­yu­shie rea­lii okru­ja­yu­shey nas, no i spa­yan­nie slo­vo­so­che­ta­niya, koto­rie nazi­va­yut fra­zeo­lo­giz­ma­mi. …
4 / 20
vix literaturnix pamyatnikov. poskolku oni peredavalis iz ust v usta, to glavnoy ix osobennostyu stali tochnost i lakonichnost soderjaniya. chtobi peredat nujnuyu informatsiyu, avtoram poslovits prixodilos bit predelno ostorojnimi pri vibore tex ili inix slov. zapisivat poslovitsi stali eshyo v glubokoy drevnosti. pogovorka kak i poslovitsa,- metkoe narodnoe virajenie, kratkoe po forme, ostroe po misli. odnako poslovitsa- zakonchennoe sujdenie, a ogovorka tolko chast sujdeniya primeri poslovits ne bilo bi scha­stya, da nescha­ste pomog­lo. gotov sani letom, a tele­gu zimoy. ne zna­esh, gde nay­desh, a gde pote­rya­esh. po odej­ke vstre­cha­yut, po umu pro­vo­ja­yut. pravda v ogne ne gorit i v vode ne tonet. sitiy golod­no­go ne razu­me­et. utro veche­ra mud­re­nee. menshe govo­ri, a bol­she delay. snachala gusto, a pod konets pusto. uprajnenie 1.k dannim slovam podobrat i zapisat sinonimi. tovarish – bolshoy - bezmolvie- xrabriy - nepravda – xudoy - komanda - smeyatsya - soldat - uprajnenie 2. k dannim slovam …
5 / 20
iy — …………………………………….. jen­stven­niy — ……………………. svet­liy - .……………………… dale­kiy —…………………………….. zadanie: naydite glagoli- antonimi mol­chat — …………. bejat — …………… rado­vat­sya — …………….. stem­ne­lo — ……………… rugat — ………………. vzyat — ……………….. postro­it — …………….. zashi­tit — ……………………… vimok­nut — …………………… zadanie: naydite narechiya- antonimi zimoy — utrom — pesh­kom — inte­res­no — rano — vpe­re­di — vse­gda — tut — glu­bo­ko — /docprops/thumbnail.jpeg

Ko'proq o'qimoqchimisiz?

Barcha 20 sahifani Telegram orqali bepul yuklab oling.

To'liq faylni yuklab olish

"fonetika" haqida

foneticheskie i orfoepicheskie normi russkogo yazika. leksicheskoe bogatstvo russkogo yazika (mnogoznachnie slova, pryamoe i perenosnoe znachenie slov, arxaizmi, neologizmi, zaimstvovannie slova, sinonimi, antonimi, omonimi, frazeologizmi.) foneticheskie i orfoepicheskie normi russkogo yazika. leksicheskoe bogatstvo russkogo yazika (mnogoznachnie slova, pryamoe i perenosnoe znachenie slov, arxaizmi, neologizmi, zaimstvovannie slova, sinonimi, antonimi, omonimi, frazeologizmi.) russkiy yazik chto takoe fonetika? fonetika- razdel yazikoznaniya, kotoriy izuchaet zvukovuyu storonu yazika, t.e. sposobi obrazovaniya i izmeneniya zvukov v rechi, a takje ix akusticheskie svoystva. zvuk kak edinitsa yazika. zvuk-eto minimalnaya nechlenimaya edinitsa rechi, kotoraya yavlyaetsya rezultatom artikulyat...

Bu fayl PPTX formatida 20 sahifadan iborat (81,4 KB). "fonetika"ni yuklab olish uchun chap tomondagi Telegram tugmasini bosing.

Teglar: fonetika PPTX 20 sahifa Bepul yuklash Telegram